Konštrukčný detail – ukončenie kovovej strešnej krytiny na dvojitú stojatú drážku pri odkvape

Uplatnenie tenkostenných materiálov – kovov v súčasnej architektúre je trendom. Umožňuje aplikáciu systémov vyhotovených tradičnými klampiarskymi technikami ako aj moderné high-tech riešenia vo forme panelových či kazetových systémov alebo vzájomnú kombináciu systémov. V oblasti strešných krytín je v dnešnej dobe trendom pultová alebo plochá strecha. V určitých prípadoch sa vyskytujú tiež požiadavky architektov na materiálové a konštrukčné zladenie strechy a fasády objektu. Veľmi dôležitým funkčným spojovacím prvkom je technicky korektne navrhnuté odvodnenie strechy a súvisiace detaily. Meritom článku je priblížiť čitateľovi dôležitosť korektného návrhu a dôslednej realizácie klampiarskeho ukončenia strešnej krytiny pri odkvape.
Správne navrhnutý a vyhotovený detail pri odkvape musí splniť niekoľko existenčne dôležitých funkcií:
– zabezpečiť staticky spoľahlivé kotvenie krytinových pásov do podkladu,
– zabezpečiť teplotnú rozťažnosť krytinových pásov,
– zabezpečiť tesné napojenie krytinových pásov na odkvapové ukončujúce plechy,
– zabezpečiť vyhovujúce zaústenie vlhkosti do odvodňovacieho systému,
– zabezpečiť dostatočný prívod vzduchu do strešného plášťa (pri odvetraných strešných skladbách).
Príprava podkladu
Príprava podkladu má prebiehať v súlade s uvedenými požiadavkami. Ako optimálny podklad slúži celoplošný drevený záklop hrúbky 24 mm. Hrúbku prvej tzv. odkvapovej dosky je potrebné znížiť o 2 – 3 mm, kvôli zamedzeniu vytvorenia spätného spádu pri vyústení do žľabu (obr. 1). Pokiaľ je strešná skladba navrhnutá ako odvetraná, je nutné vytvoriť pod celoplošným záklopom dostatočne navrhnutú vzduchovú špáru (50 – 80 mm) v závislosti od strešného sklonu a dĺžky krokiev. Pred vyhotovením vzduchovej škáry pozdĺžnou latou (kontralatou), je nutné difúznu fóliu, umiestenú na hornej hrane krokiev, ukončiť pri odkvape odkvapovým plechom.
Kotvenie
Kotvenie krytinových pásov do podkladu pri odkvape podľa súčasného technického štandardu je nutné riešiť použitím odkvapových plechov: vystužujúceho a zaťahovacieho pásu. V prípade materiálu pre strešnú krytinu z TiZn je vystužujúci pás z pozinkovaného plechu hr. 1,0 mm a zaťahovací pás z materiálu TiZn hr. 0,7 mm, obvykle r. š. 250 mm. Tvarovanie uvedených konštrukcií je zrejmé z obr. 1. Zaťahovací pás by mal ležať min. 100 mm na odkvapovej doske. Kotvenie odkvapových plechov je potrebné riešiť v závislosti od konkrétnych podmienok stavby, ale v štandardných prípadoch v dvoch radách so 100 mm rozostupmi medzi spojovacími prostriedkami. Spojovacími prostriedkami môžu byť pozinkované klince 2,8/25 mm so širokou hlavou alebo skrutky so zapustenou hlavou 4,0/25 mm. Vyše uvedené zníženie hrúbky odkvapovej dosky je dané ukotvením odkvapových plechov cez seba. K spomínaným plechom pribudne ešte mriežka na uzavretie vzduchovej špáry ako ochrana pred práškovým snehom, hmyzom a drobnými škodcami. Ak je odkvap strechy ukončený pododkvapovým žľabom, je nutné pred začatím osadzovania odkvapových plechov osadiť žľabové háky. Žľabové háky je nutné zapustiť do záklopu.
Aj v dnešnej dobe sa stretnem žiaľ s názorom niektorých ‚remeselníkov‘, že zaťahovací pás je zbytočný, drahý a stačí odkvap krytiny priamo zakvačiť do zadného návalku odvodňovacieho žľabu – prosím uvedené nepatrí do slovníka zodpovedného remeselníka!
Teplotná rozťažnosť
Teplotnú rozťažnosť krytinových pásov je nutné riešiť nielen pri ich pokládke v ploche, ale aj pri napojení na odkvap. V časti ‚Kotvenie‘ spomínaný zaťahovací pás je nutné vyhotoviť v závislosti od dĺžky krytinových pásov s 30 – 40 mm predsadením. Pri napojení krytinových pásov na takto pripravený odkvap je nutné dodržať dištančný priestor pre zabezpečenie teplotnej rozťažnosti krytinových pásov. V štandardných prípadoch, t.j. do 10 m dĺžky krytinových pásov, je nutné predsadenie 8 mm. Pre dosiahnutie rovnomerného predsadenia pozdĺž celého odkvapu je vhodné používať dištančnú šablónu (obr. 2).
Pre ilustráciu uvádzam koeficienty teplotnej rozťažnosti pre kovy a materiály často sa vyskytujúce v stavebníctve:
hliník: 2,4 mm/m.100 °C
betón: 1,2 mm/m.100 °C
olovo: 2,9 mm/m.100 °C
bronz: 1,8 mm/m.100 °C
Foamglas: 0,9 mm/m.100 °C
meď: 1,7 mm/m.100 °C
mosadz: 1,9 mm/m.100 °C
PVC: 8 mm/m.100 °C
TiZn (priečne k smeru valcovania): 1,7 mm/m.100 °C
TiZn (pozdĺžne k smeru valcovania): 2,2 mm/m.100 °C
oceľ: 1,2 mm/m.100 °C
zinok nelegovaný: 3,6 mm/m.100 °C
Tradičné spôsoby ukončenia zaužívané hlavne pri spracovaní krytín z pozinkovaných, povrchovo upravených plechov vyššie uvedené požiadavky vôbec nespĺňajú. Riešenia uvádzané v STN 73 3610 článok 127 sú žiaľ tiež z pohľadu zabezpečenia teplotnej rozťažnosti pri odkvape nevhodné. Pri krytinových pásoch ≥ 8 m spôsobujú poškodenie celistvosti materiálu, následné zatekanie a markantné zníženie životnosti použitého materiálu.
Vyhotovenie napojenia krytinových pásov na odkvapové ukončujúce plechy so stupňom tesnosti odolného voči dažďu, bez možnosti kapilárneho vzlínania vlhkosti do strešného plášťa
Na úvod predmetnej kapitoly je nutné uviesť na správnu mieru stupeň tesnosti kovových krytín na dvojitú stojatú drážku. Akokoľvek by bolo lákavé uvádzať, že drážkované spoje na dvojitú stojatú drážku sú vodotesné, nebola by to pravda. Pri hydrostatickom tlaku vzlínajúcej vody od topiaceho sa snehu je spoj dvojitá stojatá drážka, nezávisle od výšky drážky, dažďu odolný. Uvedenú skutočnosť je nutné rešpektovať a návrh detailu a jeho prevedenie tomu prispôsobiť.
Krytinové pásy sa napájajú na pripravený zaťahovací pás s dilatačným predsadením, ktoré je ukončené spätným ohybom. Pre zabránenie kapilárneho vzlínania je nevyhnutné predmetný spätný ohyb nechať roztvorený a nie pritlačený o spodnú hranu zaťahovacieho pásu (obr. 3, 4).
Za predpokladu, že je sklon strechy v rozpätí ≥ 5° ≤ 10°, je nevyhnutné geometriu tvaru profilu upraviť podľa obr. 5.
Súčasťou zaťahovacích pásov bez ohľadu na snehovú oblasť je ich ukončenie spätným ohybom. Uvedené opatrenia výrazným spôsobom redukujú kapilárny proces. Daný odkvapový plech sa do podkladu kotví nepriamo cez príponku na strane spätného ohybu a zakvačením do vystužujúceho plechu na strane žľabu.
Nie menej dôležitým predpokladom pre zabránenie kapilárneho vzlínania v mieste odkvapu je riešenie ukončenia stojatej drážky. Opticky najvkusnejšie a veľmi žiadané riešenie stojaté – oblúkové je vhodné len pre sklony ≥ 15°. Negatívnym spôsobom ovplyvňuje funkčnosť predmetného riešenia strojné vyhotovenie odkvapníc. Relatívne dlhý úsek plechu, ktorý je v stojatom – oblúkovom type ukončenia drážky s pohľadu tesnosti iba preložený, predstavuje miesto s kapilárnym zatekaním pod odkvapové konštrukcie a ich následnú deštrukciu (obr. 6, 7). Strojné vyhotovenie odkvapníc je jednoznačne určené pre opláštenie fasád!
Opticky menej sympatické, ale o to účinnejšie voči kapilárnemu vzlínaniu, je stojaté – šikmé riešenie a absolútnym víťazom v boji s kapilárnym vzlínaním je stojaté – kolmé ukončenie (obr. 8, 9). Prevedenie stojaté – kolmé ukončenie je dokonca povolené vyhotoviť s dierkou z pohľadu spredu, má tiež svoj význam, redukuje kapilárny proces. Uvedené ukončenia je nutné aplikovať v rozsahu strešného sklonu ≥ 5° ≤ 15°.
Správne zaústenie vlhkosti do odvodňovacieho systému
Správne zaústenie vlhkosti do odvodňovacieho systému je neoddeliteľnou súčasťou korektného návrhu a realizácie ukončenia krytinových pásov pri odkvape. Zaústenie krytinových pásov do plochy žľabu nesmie presahovať 1/3 jeho pôdorysného priemetu. Pri nedodržaní uvedeného predpokladu bude pri nárazových zrážkach voda zo žľabu nekontrolovateľne pretekať. Ďalším často podceňovaným pravidlom je nedostatočné vertikálne zaústenie odkvapových plechov do žľabu. V oblastiach s bohatými snehovými zrážkami to býva často riešením, že sa pododkvapové žľaby osadzujú hlboko pod odkvapovú hranu, aby tak boli chránené pred enormným zaťažením od snehu. V štandardných podmienkach je vertikálne zaústenie vlhkosti do pododkvapových žľabov nevyhnutnosťou. Často v rámci ‚optimalizačných opatrení‘ dochádza k nedodržiavaniu uvedeného, k úmyselnému kráteniu rozvinutej šírky zaťahovacích pásov a dôsledky sú často fatálne, pozri obr. 10.
Alternatívne riešenia ukončenia krytinových pásov pri odkvape – riešenie so štruktúrovanou rohožou. Zásady pre vyhotovenie:
– štruktúrovanú rohož ukončiť 50 mm od okraja,
– difúznu fóliu je nutné prilepiť na zaťahovací pás,
– je nutné dodržať presah pri napojení pre dilatačné pohyby krytiny,
– štruktúrovaná rohož nesmie presiahnuť cez zaťahovací pás.
Príklad z praxe
Na projekte ‚Rekonštrukcia budovy ochranného obvodu Štrbské pleso‘ sa vďaka angažovanosti riešiteľa projektu technicky a ekonomicky sčítanému investorovi podarilo v plnej miere uplatniť vyššie uvedené technické predpoklady pre správny návrh a realizáciu napojenia krytinových pásov na odkvap. Pochopiteľne aj všetky ostatné klampiarske konštrukcie boli v rámci objektového poradenstva spoľahlivo doriešené.
Pôvodný projekt vyhotovil Stavoprojekt Košice, pracovisko Poprad v roku 1984. Autor pôvodného architektonického riešenia bol Ing. arch. Derevjaník.
Autorom rekonštrukcie, ukončenej v roku 2009, bol Ing. arch. Branislav Rzyman. Klampiarske práce realizovalo Klampiarstvo Jozef Kuzma & syn z Kežmaroku. Použitý materiál bol Rheinzink predzvetraný modrošedý, hr. 0,7 mm (obr. 12 – 15).
Záver
Na záver by som rád upozornil na skutočnosť, že rozhodnutie pre uplatnenie tenkostenných ušľachtilých kovov pre strechy alebo fasády je správnym rozhodnutím z rôznych dôvodov. Patrí k nim nenapodobiteľná prírodná patina, chrániaca pred poveternostnými vplyvmi cez niekoľko generácií, bezúdržbovosť, odolnosť voči UV žiareniu počas celej životnosti a možnosť vytvárania vodotesných spojov cestou spájkovaných spojov. Pri dôslednej príprave je možné riešiť takmer každý tvar strechy alebo fasády. Pochopiteľne aj napriek spoľahlivej príprave môže celé úsilie stroskotať na nekvalitnej realizácii. Žiaľ, v praxi sa stretávame s prípadmi, kedy pod tlakom finančnej optimalizácie dochádza k zámene navrhnutých materiálov bez akejkoľvek úcty k autorovi projektu a tiež k tomu, že klampiarske práce vyhotovujú remeselníci bez skúseností a úcty k vlastnému remeslu a bez citu pre detail.
V prípade projektu ‚Rekonštrukcia budovy ochranného obvodu Štrbské pleso‘ tomu tak nebolo. Navrhnutý materiál sa kvalitne a spoľahlivo zabudoval a bude dlhé obdobie spoľahlivo slúžiť svojmu účelu. Na záver mi ostáva poďakovať všetkým zúčastneným stranám za spoluprácu a dôveru v mene spoločnosti Rheinzink SK, s. r. o.
Ing. Gabriel Boros

Literatúra:
[1] STN 73 3610 Klampiarske práce stavebné
[2] Rheinzink – Drážkovaná krytina, Súhrn pravidiel, 2. vydanie

Vyobrazenie:
1) Príprava podkladu a umiestnenie klampiarskych konštrukcií pri odkvape.
2) Použitie dištančnej šablóny.
3) Nesprávne riešenie napojenia.
4) Správne riešenie napojenia.
5) Úprava geometrie tvaru pri sklonu strechy v rozpätí ≥ 5° ≤ 10°.
6) Nesprávne vyhotovenie ukončenia pri odkvape a viditeľné dôsledky.
7) Nesprávne vyhotovenie ukončenia pri odkvape a viditeľné dôsledky.
8) Stojaté – kolmé ukončenie.
9) Stojaté – šikmé ukončenie.
10) Viditeľné dôsledky šetrenia na nesprávnom mieste, nezaústenie odkvapových plechov do žľabu.
11) Riešenie so štruktúrovanou rohožou.
12 – 15) Rekonštrukcia budovy ochranného obvodu Štrbské pleso.
16a, b) Detail dvojitej stojatej drážky v teoretickom a praktickom prevedení.