Azbest – nebezpečný omyl minulosti

Azbest je jemne vláknitý minerál najčastejšie bielej alebo zelenej farby, pričom pojem azbest zahŕňa celú skupinu rôznych odrôd vláknitých kremičitanov, napr. Chryzotil, Amozit, Krocidolit a iné. Vytvára dlhé tenké vláknité štruktúry, ktoré sa štiepajú po dĺžke (obr. 1). Teplota jeho tavenia je okolo 1 100 °C až 1 500 °C. Pre svoje typické vlastnosti, akými sú nehorľavosť a čiastočná žiaruvzdornosť, sa stal v minulosti doslova zo dňa na deň vyhľadávaným materiálom.
Svoje uplatnenie našiel prakticky všade. Azbest sa spracovával v textilnom priemysle, kde sa využila najmä jeho pevnosť, ohybnosť a slabá tepelná vodivosť. Vyrábali sa z neho nehorľavé obrusy, záclony, odevy pre požiarnikov a pod. Rovnako významná bola i jeho odolnosť voči kyselinám a zásadám, čo sa využilo v prevádzkach chemického priemyslu. Azbest nemá charakteristický zápach ani chuť, preto z neho bolo možné vyrábať i filtračné materiály pre potravinársku výrobu. V strojárskom priemysle našiel uplatnenie pri výrobe spojkových a brzdových obložení pre cestné a železničné stroje, a v energetike sa stal súčasťou chladiacich veží jadrových reaktorov.
Azbest a stavebníctvo
Najväčší triumf však dosiahol v stavebníctve, kde sa v kombinácii s anorganickými materiálmi (napr. sádra, vápno, diatomit, magnezit) vyrábali veľmi účinné tepelnoizolačné, protihlukové a protipožiarne materiály. Obľúbené boli azbestové obkladačky, dlaždice, omietky, farby, tesniace prvky, ale aj vodovodné potrubia. Veľmi populárne boli stenové panely a obkladové fasádne dosky. Najviditeľnejším bolo využitie azbestu ako strešnej krytiny (tzv. eternit), ktorá v súčasnosti tvorí ešte stále pomerne významné percento, najmä na strechách starších stavieb na vidieku a v menšej miere sa vyskytuje i v mestách (obr. 2, 3).
Na Slovensku bol prvý závod na výrobu azbestu otvorený v roku 1912 v Nitre. Väčšina potrebnej suroviny bola dovážaná. Svetové ložiská sa nachádzajú najmä v Kanade, na Urale, v Číne a v USA, no existoval i významnejší domáci zdroj – azbestová baňa v Dobšinej, fungujúca až do roku 1998. Jej obnažené torzo je v súčasnosti vážnou ekologickou záťažou pre obyvateľov i blízke okolie. Dodnes si z nej mnohí amatéri – mineralógovia odnášajú svoje azbestové ‚trofeje‘. Z ďalších ložísk je známy výskyt v Jaklovciach (pri Gelnici), v Rudníku a v Kalinove (pri Lučenci). Momentálne je v SR, rovnako ako i v celej Európskej únii, používanie azbestu zakázané.
Žiaľ, mnohé súčasné stavby ešte stále obsahujú azbestové výrobky a postupným zvetrávaním a následným rozpadom, ako i neodbornou manipuláciou, ohrozujú zdravie človeka. V súčasnosti sú najmä strechy problémom číslo jeden, pretože po rokoch zvetrávania prišiel čas na ich výmenu. Ako krytina bol tzv. eternit známy tým, že sa na jeho povrchu dobre ‚darilo‘ machom (obr. 4) a jeho drsná štruktúra spôsobovala ťažkosti predovšetkým v zime, kedy zadržiavala sneh a bránila jeho pohybu i stekaniu. Po jasných slnečných dňoch tak roztopená voda zostávala na streche v póroch a v medzerách krytiny. Pri opakovanom zamŕzaní v nočných hodinách dochádzalo k poškodeniu izolačných vlastností krytiny a následnému zatekaniu. Známe sú aj nie veľmi estetické opatrenia, ako napríklad široké oplechovanie spodného okraja strechy, pre zlepšenie pohybu snehovej prikrývky a odtekania vody do žľabov, nehovoriac o oškrabávaní zachytenej vegetácie z povrchu strechy a následný náter očistenej krytiny, odlupujúci sa už po niekoľkých rokoch.
Ako jediné možné riešenie preto naďalej zostáva výmena starej azbestovej strešnej krytiny za novú, zdravotne nezávadnú. Treba si však uvedomiť, že k najväčšiemu úniku vlákien do ovzdušia a tým aj k najväčšiemu ohrozeniu zdravia dochádza práve pri akejkoľvek manipulácii s týmito materiálmi alebo pri jeho narušení (búracie práce, rezanie, rekonštrukcie a pod.). V takýchto prípadoch môže 1 m3 vzduchu obsahovať až niekoľko desiatok tisíc respirabilných azbestových vlákien. Drobné čiastočky (vlákna) sa vdýchnutím dostávajú do pľúc. Pre svoju ostrú štruktúru zostávajú zapichnuté v pľúcnej výstelke a telo nie je schopné sa ich zbaviť ani vykašliavaním (obr. 5). Nejestvuje žiadna známa bezpečná úroveň vystavenia sa účinkom azbestu. Čím viac je mu však človek vystavený, tým väčšie je riziko, že ho postihne niektorá z chorôb súvisiacich s azbestom (azbestóza, rakovina pľúc a nádor mezotelióm). Doba od vystavenia sa azbestu a prvými príznakmi choroby môže predstavovať až 30 rokov. Napríklad vo Veľkej Británii zomiera ročne približne 3 000 ľudí na choroby spôsobené tým, že v minulosti boli vystavení účinkom azbestu. Predpokladá sa, že uvedené číslo sa zvýši v priebehu pár rokov na takmer 100 000. Zo spomenutých 3 000 ľudí je prakticky 25 % takých, ktorí kedysi pracovali v stavebníctve alebo v údržbe. V USA je tento počet ešte vyšší.
Odstraňovanie a likvidácia materiálu
Informovanosť ľudí nie je v tejto oblasti na veľmi vysokej úrovni, azda len s výnimkou odbornej verejnosti a odborného školstva, kde sa najmä v posledných rokoch v rámci predmetov súvisiacich s environmentálnou výchovou dostáva táto problematika do širšieho povedomia študentov. Laická verejnosť často ani netuší, aké nebezpečenstvá so sebou prináša neodborná manipulácia s týmto materiálom. Odstraňovanie a likvidáciu azbestu pritom smú vykonávať len špecializované, odborne spôsobilé firmy, ktoré majú na vykonávanie takejto činnosti oprávnenie (obr. 6). Žiadosť o vydanie oprávnenia predkladá odborne spôsobilá osoba Úradu verejného zdravotníctva, a jej súčasťou je okrem iného i dokumentácia s opisom činnosti a technológie odstraňovania azbestu alebo materiálov obsahujúcich azbest zo stavieb, vrátane údajov o príslušnom technickom vybavení.
Zároveň musí žiadateľ preukázať splnenie požiadaviek, ktoré vylúčia alebo znížia expozíciu jeho zamestnancov a obyvateľov voči účinkom azbestu na najnižšiu možnú a dosiahnuteľnú úroveň. V zmysle platnej legislatívy SR patrí medzi povinnosti zamestnávateľa vypracovať posudok o riziku vzhľadom na charakter a stupeň expozície zamestnancov prachu z azbestu alebo z materiálov obsahujúcich azbest. Posudok o riziku je zamestnávateľ povinný konzultovať so zamestnancami alebo so zástupcami zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci. Rovnako musí zabezpečiť, aby zamestnanci neboli exponovaní vyššej koncentrácii v pracovnom ovzduší, ako je technická smerná hodnota 0,1 vlákna na 1 cm3 vo vzťahu k osemhodinovému pracovnému času. Odborných firiem je na trhu mnoho, vo všeobecnosti však ponúkajú rovnaký balík služieb zahŕňajúci:
 – zameranie počtu respirabilných azbestových vlákien vo vzduchu,
 – poradenstvo v oblasti odstraňovania škodlivých účinkov azbestu,
 – vypracovanie projektu likvidácie,
 – uzavretie azbestového materiálu (enkapsulácia),
 – odbornú demontáž a odvoz azbestového materiálu,
 – vyčistenie objektu od respirabilných vlákien.
Čo s odpadom?
Keďže azbest sa radí medzi nebezpečné odpady, v súčasnosti žiadna skládka nesmie prijať azbestový odpad, ktorý nie je stabilizovaný a ktorý na skládku priviezla osoba bez príslušného oprávnenia. Žiaľ, mnohí ľudia o tejto skutočnosti nevedia, a najmä na vidieku si skúšajú zrenovovať svoje strechy a domy svojpomocne. Je potrebné uvedomiť si, že v zlých poveternostných podmienkach, sa azbestové vlákna môžu rozptýliť až do okruhu 5 km! Demontovaný azbest tak nielenže ohrozuje ich zdravie, ako aj zdravie susedov, ale majiteľovi navyše zostáva ako záťaž, pretože ho vlastne nemá kam odviezť. Bežne sa preto vyskytujú divoké skládky plné nestabilizovaných azbestových materiálov (obr. 7).
Pri zistení týchto skutočností však hrozí dotyčnému, ktorý nedodrží legislatívu, vysoká pokuta od Úradu verejného zdravotníctva, ďalej pokuta od Úradu životného prostredia, ako aj trestné stíhanie z dôvodu všeobecného ohrozenia zdravia, ktoré sa trestá odňatím slobody na 1 až 5 rokov a ohrozenia a poškodenia životného prostredia, ktoré sa trestá odňatím slobody na 1 až 8 rokov. Informácie o takýchto skutkoch sa podávajú na Inšpektoráte životného prostredia a verejného zdravotníctva, resp. na polícii.
Ing. Sylvia Szalayová, Ph.D.
STU Bratislava, Stavebná fakulta

Literatúra:
[1] Zákon SR č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia
[2] Nariadenie vlády SR č. 253/2006 Z.z. o ochrane zamestnancov pred rizikami súvisiacimi s expozíciou azbestu pri práci
[3] Szalayová, S.: Recyklácia stavebného odpadu, Zborník Top 2010. Častá – Papiernička, 2010
[4] Gašparík, J.: Integrovaný manažérsky systém., Tribune EU, Brno, 2008
[5] Makýš, P., Makýš, O.: Projekt organizácie výstavby, Vydavateľstvo ES STU Bratislava, 2005